Roman Stopka: Táto vláda nie je zvrchovaným subjektom, ale len hračkou v rukách zahraničných manipulátorov
Celá éra vlády Igora Matoviča sa nesie v znamení pandémie koronavírusu a ten sa stal, teda aspoň pre verejnosť, aj jej hlavnou náplňou. On si ho nevymyslel, to je vysoko nad jeho schopnosti. Koná iba v rámci stanoveného scenára. Čo sa rozbehlo po svete, to sa odohráva aj u nás. Prostredníctvom centrálne riadenej a dobre financovanej propagandistickej mašinérie sa vyburcovala predstava fatálneho ohrozenia zdravia. S jej pomocou politici nastolili všemožné obmedzenia výroby, ústiace až do zmien vlastníckych vzťahov, a vytvorili sa podmienky na oklieštenie práv a slobôd človeka. Ľudstvo nastúpilo osvedčenú cestu k totalitnej moci zatiaľ verejne neidentifikovaného subjektu. Neprejavila sa žiadna osobitosť slovenských pomerov, len sme tak ako všade, iba iniciatívnejšie, nasledovali vopred stanovené vývojové prognózy, pripomínajúce plán. Z rozhodnutia vlády sme vyprodukovali ekonomické straty, získali pôžičky s pochybnou hodnotou. Prehĺbila sa závislosť Slovenskej republiky od zahraničia. Ešte viac sa oslabila možnosť obrany samostatného štátu a perfektne sa otestovala miera, do akej je slovenský občan ochotný podvoliť sa nekompetentnej štátnej autorite.
Propagandistický nátlak
Spoločnosť, nasledujúc svet, je rozpoltená. Jedni berú život pragmaticky a akékoľvek poruchy zdravia, už zo svojej vlastnej skúsenosti, posudzujú na základe pociťovaných príznakov a obmedzení, ktoré im choroba prináša. Sú menej sugestibilní. Pre túto skupinu je prijateľnejší postoj špecializovaných a mysľou nezávislých odborníkov, zaoberajúcich sa výskumom vírusov. Druhí ignorujú autoritu racionálne zmýšľajúcich odborných kruhov. Z pohodlnosti, alebo v tušení očakávanej príležitosti, akceptujú názory oficiálnej moci, výdatne podporovanej nielen mainstreamovými médiami, ale aj úmerne oportunistickou časťou výskumnej i spotrebnej skupiny odborníkov. Keďže pre túto časť verejnosti ide o príliš odborný jav a preniknutie do podstaty problému si vyžaduje kus námahy, venuje svoju priazeň tým, ktorých im ponúknu masmédiá, a tie sú na strane aktuálnej moci. Bez ohľadu na aktuálny stav práva sa poslušne podrobili nanúteným obmedzeniam mocenských štruktúr, vzdali sa svojich slobôd aj v každodennej činnosti a znášajú aj značné ekonomické straty. V dobrej viere v koaličnú vládu, viac-menej „dobrovoľne“ a dôsledne vykonávajú stanovené opatrenia. Na jednej strane v nádeji, že im to pomôže zachovať si životný štandard, a na druhej zas zo strachu pred hroziacimi postihmi. Ani sa nezamýšľajú nad očividným javom, že by aj táto volená vláda mohla, účelovým uspôsobovaním informácií, náznakom hrozieb a podsúvaných sľubov, manipulovať obyvateľstvom štátu, ako sa už v našej histórii stalo neraz. Pre nich je nepredstaviteľné, že táto vláda nie je zvrchovaným subjektom štátnej moci, ale len hračkou v rukách zahraničných finančných manipulátorov. Hračkou o to bezmocnejšou, že kvalifikovane nezvláda technológiu moci, a teda procesy riadenia štátu; nezaujíma ju prospech vlastného štátu a jeho obyvateľstva a sústreďuje sa len na naplnenie svojich, bežnému ľudskému životu sa vymykajúcich, ambícií. Preto môžeme očakávať, že testovanie sa bude opakovať v ďalších vlnách, a to až dovtedy, kým nebudú spotrebované všetky nakúpené indikátory. Potom propagandistický nátlak na potrebu testovať prenesú na inú, pravdepodobne ešte naliehavejšiu podobu, zameranú na „hrozivejšie“ úkazy.Vyzerá to tak, že ten beťár „vírus“ má prefíkanejších vodcov, než sú tí naši. Oni presne predvídajú, aké budú obranné reakcie ľudí, a svojimi zámermi im skryto nadbehnú a nanovo nás prekvapia.
Napätie v spoločnosti
Ak obídeme škriepky o skutočnej sile mortality zmieneného vírusu a jeho ozajstnej hrozbe zdraviu populácie, tak nám zostane významová banalita, ktorá poškodila hospodárstvo a ohrozila existenciu SR viac než dnešnou vládou nezvládnutá, prieskumovo v lete otvorená, otázka Trianonu. Ukázalo sa na praktickom príklade, že ten, kto ovláda masmédiá, a vláda SR ani pronárodné subjekty to nie sú, ten určuje nálady i zamerania úsilia v spoločnosti a diktuje aj vláde, čo a kedy má i musí robiť. Ten riadi náš štát a má skutočnú moc. Ostatní, teda aj štátni predstavitelia, sú len bábky v jeho rukách. Usudzujúc podľa náplne ich činnosti to nepochopila ani dnešná parlamentná opozícia, pretože sa viacej sústreďuje na márnu kritiku vystrčených oficiálnych nositeľov moci a nezaoberá sa skúmaním možností vymanenia sa spod tejto kurately. Jediný úžitok, ktorý z jej postupov plynie, je stupňujúce sa napätie v spoločnosti vytvárajúce podmienky na rekonštrukciu vlády. To je síce žiaduce, ale výhodnejšie bolo nedopustiť, aby vôbec vznikla. Samotná rekonštrukcia bude riešením len dočasným. Aj keď zabráni vzniku ďalších škôd, nášmu občanovi v zásade nepomôže. Východisko treba hľadať v posilnení zvrchovanosti, suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky. Pre nás nie je prospešné uprednostňovanie cudzích zákonov na území našej republiky, ani večná snaha trafiť sa svojimi postojmi do bruselských či washingtonských záujmov. A to radšej nehovorím o servilnosti k záujmom ďalších, menej významných, ale o to šikovnejšie manévrujúcich štátnych subjektov.
Vyvolávanie neuróz
Už pár rokov tvrdievam, že každá doba síce má svoju neurózu, ale dobrý politik ju lieči, kým slabý vyvoláva ďalšie. Žiaľ, niektorí naši politici sú natoľko obdarení schopnosťou vyvolávať spoločenské neurózy, že prevyšuje všetky ich ostatné danosti. Egoizmus, ignorantstvo voči tým, čo vedia, nedostatok empatie, osobnostné komplexy, samoľúbosť, zloba a zášť sú veľmi zlými radcami na poste štátnika. Pevne dúfam, že napriek snahe vlády dopadneme lepšie ako nešťastné Arménsko v nedávnom ozbrojenom konflikte s Azerbajdžanom. Spomínam to preto, lebo mocenských predstaviteľov SR i arménskeho Pašiňana priviedli k moci, spolu s romanticky dôverčivými voličmi, tiež protektori rovnakej orientácie. Ako hovorieval taliansky technológ politickej moci Niccolo Machiavelli,národ možno klamať len dočasu, pretože sa živí prácou, a tú bez následkov neobídeš. Od podlahy vzaté, je jednoznačné, že ak prestane produkcia, nepomôžu žiadne peniaze, pretože tie sa jesť nedajú. Akékoľvek pôžičky sú len prechodným a dočasným riešením. Napokon sa aj tá najštedrejšia kapsa vyprázdni a príde čas splácania dlhov. Aj keď ho ponesie iná mocenská a čiastočne aj populačná generácia, následkom sa nevyhne nikto. Potom zloba z biedy dobehne všetkých vinníkov aj ich spojencov či potomkov. Nie z náhody a nie nadarmo vzniklo porekadlo: Boh nájde palicu na každú opicu.
Autor je predseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk
(Článok vyšiel v Extra plus č. 12/2020, www.extraplus.sk)
